ROZELA ŽLTOLÍCA
Vložené 15.4.2020
Rozela žltolíca je dostatočne známa a chovateľom, ktorí majú záujem o podrobnejšie informácie o jej živote v domovine odporúčam publikácie Milana Vašíčka, Papoušci Austrálie. V článku sa budem venovať len otázkam praktického chovu.
Aj keď sa rozela žltolíca považuje u nás za značne rozšírenú, nie je to celkom pravda, pretože z inzertných rubrík takmer zmizla, a to najmä rozela v prírodnom sfarbení, čo nie je dobré znamenie pre zachovanie druhu v našich chovoch. Rozely žltolíce žijú na juhu Západnej Austrálie v dvoch poddruhoch, a to Platycercus icterotis icterotis a Platycercus icterotis xanthogenys. Svojou veľkosťou 26 cm sú to najmenšie rozely a na ich chov sa využívajú voliéry 200 x 100 x 200 cm. Moje tri páry v prírodnom sfarbení mali k dipozícii na hniezdenie búdky o rozmeroch základne 20 x 20 cm, výške 40 cm, priemer vletového otvoru bol 6 cm. Na vystielanie búdok využívam hrubé hobliny.
Rozely žltolíce, samec vľavo.
Rozlíšenie pohlavia pri dospelých vtákoch je jednoduché, farebné rozdiely sú dobre viditeľné na fotografiách. Zostavovanie párov nie je podľa mojich skúseností problematické. Najmä samce, ktoré boli dlhší čas samotné, pridanú samičku ochotne príjmu. Samičky sa niekedy správajú rezervovane, ale nakoniec vybraného partnera príjmu. Veľkou výhodou je dobrá pohlavná rozlíšiteľnosť.
Čistota poddruhov sa u nás nedá potvrdiť, častejšie je vidieť samcov s perím na chrbte červeno lemovaným, čo by znamenalo príslušnosť k poddruhu P. i. xanthogenys. Každého ponúkaného vtáka na burzách si všímam, ale na základný poddruh Platycercus icterotis icterotis sa mi nepodarilo natrafiť. Intenzita červené sfarbenia je pri jednotlivých samcoch značne variabilná, to isté možno povedať aj o žltom sfarbení na tvári a brade, ktoré je niekedy nitkovito pretkané červeným sfarbením. Zrejme je tunajšia populácia produktom kríženia oboch poddruhov. Vzhľadom na neustále neodborné a bezcieľne pripárovanie mutačných jedincov na jedince prírodne sfarbené vzniká reálne nebezpečenstvo, že postupne sa čisté prírodne sfarbené vtáky z chovov vytratia a zostane len prebytok tzv. mutačných, ale väčšinou neštandardných jedincov, o ktoré nebude záujem. A s dovozom z prírody sa už nedá rátať, pretože ten je zastavený už od 60. rokov minulého storočia. Snažme sa zachovať tieto vtáky v prírodnom sfarbení.
Rozely žltolíce, samica vľavo.
V článkoch niektorých autorov sa objavujú často vety typu „chov a odchov je nenáročný, vhodné sú aj pre začínajúcich chovateľov“. Začínajúci chovateľ môže byť často k svojim vtákom oveľa vnímavejší ako tzv. „starý“, dlhoročný chovateľ. Rozela žltolíca či andulka vlnkovaná, všetko sú to živé tvory, ktoré potrebujú citlivý prístup. Každý chovateľ by mal vziať na vedomie, že 1. septembra 2018 nadobudla účinnosťnovela zákona o veterinárnej starostlivosti. Novela rieši ochranu, starostlivosť o zvieratá, zlepšuje evidenciu a zasahuje aj proti nelegálnym množiteľom. Podľa novely, zviera už nie je vec, ale živá, cítiaca bytosť.
V článkoch niektorých autorov sa objavujú často vety typu „chov a odchov je nenáročný, vhodné sú aj pre začínajúcich chovateľov“. Začínajúci chovateľ môže byť často k svojim vtákom oveľa vnímavejší ako tzv. „starý“, dlhoročný chovateľ. Rozela žltolíca či andulka vlnkovaná, všetko sú to živé tvory, ktoré potrebujú citlivý prístup. Každý chovateľ by mal vziať na vedomie, že 1. septembra 2018 nadobudla účinnosťnovela zákona o veterinárnej starostlivosti. Novela rieši ochranu, starostlivosť o zvieratá, zlepšuje evidenciu a zasahuje aj proti nelegálnym množiteľom. Podľa novely, zviera už nie je vec, ale živá, cítiaca bytosť.
Jednostranné kŕmenie, špinavá voda, ktorú chovateľ do napájačky denne len dolieva, nehygienická, špinavá neudržovaná podlaha nakoniec podlomia zdravie aj tomu najodolnejšiemu jedincovi. Seriózny chovateľ vytvorí optimálne životné podmienky rovnako pre zebričku, rozelu, amazoňana či andulku.
Na kŕmenie je vhodné využívať hotové kŕmne miešanky semien pre malé druhy papagájov, ale chovateľ si môže zostaviť tiež vlastnú zmes z prosa žltého, sivého (sivé mali u mňa najradšej), červeného, senegalského, lesknice, malého množstva lúpaného ovsa. Najmä pri chove vo veľkých klietkach či malých voliérach odporúčam vynechať v letných mesiacoch suchú slnečnicu.
Naklíčujem striedavo slnečnicu, pšenicu, mungo (katjang), pohánku. Majú rady pšenicu v mliečnej zrelosti, lahôdkovú kukuricu v mliečnej zrelosti na šúľkoch, nedozreté klasy prosa, rôzne semená burín a tráv, najmä na jar pastiersku kapsičku, zelené krmivo, púpavu podávam v celých úboroch s kvetom alebo semenami, hviezdicu prostrednú (kuračku), kvety a bobule bazy čiernej.
Mláďatá, pohľad do búdky zhora.
Počas kŕmenia mladých doslova vyžadujú vajcovú miešanku, do ktorej pridávam dvakrát za týždeň minerálny prípravok na zabezpečenie vápnika, niekedy nastrúhanú cviklu, inokedy karotku, v polovičnom množstve objemu nastrúhaných vajec. Miešanku zahusťujem strúhankou, ale tiež suchou firemnou vajcovou miešankou. Denne dostávajú čistú vodu na pitie a kúpanie. Napájačky je potrebné denne pred výmenou vody vymyť, používam hubky na umývanie kuchynského riadu. Na uľahčenie trávenia používam grit pre papagáje, ako zdroj vápnika sépiovú kosť. Rozdrvené vajcové škrupiny pridávam do misky s gritom a vtáky, zrejme najviac samičky, ich vyhľadávajú pri príprave na znášku.
Dospievajú pohlavne už vo veku jeden rok. Dve ročné samičky v mojom chove zahniezdili a vyviedli mláďatá. Druhýkrát nezahniezdili, pretože koncom júla začali preperovať. Zaujímavé je párenie. Keď je samička ochotná páriť sa, učupí sa na bidle a typickým pískaním, ktoré vydáva len pred kopuláciou, volá samca. Ten po rituálnom, vzrušenom pobehovaní na bidle uchopí zhora samičku a dochádza ku kopulácii. Počas kopulácie samček neustále máva krídlami, aby sa na samičkinom chrbte udržal. Samotný akt je oveľa kratší ako pri iných papagájoch, napríklad korelách a trvá asi 15 až 20 sekúnd. Po kopulácii zostanú na bidle a chvíľu si vzájomne vyjadrujú pozornosť švitorením, inokedy zlietnu na dno voliéry a tam si opätujú pozornosti.
Moje samičky znášali 4 až 5 vajec, na ich inkubácii sa samec nezúčastňuje, ale neustále ju nazeraním do búdky kontroluje. Ak samička opustí búdku, aby sa vyprázdnila, tak ju nakŕmi. Dĺžka inkubácie je 20 až 21 dní. Nie je jednoduché určiť ju vždy presne, vajcia neoznačujem a ak je niektoré, jedno i dve neoplodnené, nemožno určiť či boli znesené ako prvé či ako posledné. Vo veku asi 12 dní mláďatá obrúčkujeme 5 mm obrúčkami. Mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku asi 35 dní. Úplne samostatné sú asi za ďalších 14 až 21 dní. Ponechávam ich s rodičovskými vtákmi, ak neprikročia k druhému hniezdeniu, až dovtedy, kým si ich neprevezme nový chovateľ.
Môžu zostať po celý rok v záhradnej voliére. Mráz im neublíži, voliéra musí byť však úplne chránená zo všetkých strán aj zhora. Vysoká vlhkosť v zime, ak by navlhlo pletivo, mohla by spôsobiť primrznutie prstov vtáka na pletivo a následné odmrznutie posledných článkov prstov. Videl som už takého vtáka, chýbali mu konce všetkých prstov. Problém je v zime s napájaním, napájačky treba denne odobrať na odmrznutie a do voliér dať nové. Ak sú vtáky smädné, dokážu smäd uhasiť aj ohrýzaním ľadu z napájačky. Mláďatá sa obrúčkujú 5 mm obrúčkami.
Text a foto Dušan Barlík
